Forum Život na pornu 3.3.1

- čtv čer 25, 2020 9:30 pm #9600 Ubehol týždeň od posledného relapsu a nebyť counteru (používam Quitzillu), ani si to neuvedomím. Týždeň bez peekingu je ale úspech.

Dnes sa mi striedala dobrá a posmutnelá nálada, miestami až apatická. Vedel som čo ju spôsobuje aj to, že prejde - a prešla. Craving mierny, žiadne silné nutkanie. Cítil som v sebe však energiu a opäť ľutoval, že niekoho nemám

Posledné dni mi nastavujú zrkadlo. V tom, ako sa vzťahujem k sebe, k iným, k ženám, ako komunikujem, ako si mnohokrát nechávam srať na hlavu. K zmene vedie dlhá cesta, vidím ale, že už sa na mnohé veci pozerám inak, než pred x rokmi.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- pát čer 26, 2020 9:28 pm #9605 Aby som začal nejak pozitívne, dnes som si doprial. Najprv cvičenie (cítil som sa ako vymenený), potom kniha a večer kvalitný zelený čaj a meditácia. Chcel som sa odmeniť.

Craving nebol alebo si aspoň nespomínam, hoci príležitostí bolo viacero. Stres, "samota" (unavený a zatvorený doma v izbe), obavy spojené s osobnými problémami, nuda. Mohol som si kľudne pustiť porno, no viem ako by to dopadlo - pár minút hľadania "správneho videa", za pár sekúnd hotovo, prípadne rovno pornomaratón až by som skončil úplne otupený. Potom nadávanie sebe samému a klasické "zajtra začnem odznova a s pornom nadobro skončím".

Popravde som stále nejak utlmený, resp. sa mi striedajú nálady. Nie extrémne, no striedajú. Neviem, či to súvisí s rebootom alebo s "obdobím zmien", ktoré mám posledné dni. Cítim potrebu vyrásť, no súčasne mám strach postaviť sa svojim obavám tvárou v tvár. Som dospelý bradatý chlapisko, pritom sa niekedy cítim ako dieťa. Obavy, strach, neistota, nedostatočné sebavedomie. Upnutý na "tú jednu vyvolenú", pri ktorej si vytvorím scenár a držím sa ho ako kliešť (samozrejme nevyjde).
Viem, že porno zrejme roky fungovalo ako ópium, falošná náplasť. Preto chápem, že bolí, keď som sa teraz rozhodol ho vzdať a pritom vyťahujem veci na svetlo.

Stále sa učím ako byť mužom. Mám potrebu starať sa o iných (matka kvočna), súčasne chcem aby sa niekto postaral aj o mňa a do toho ešte chcem byť sebavedomý muž. Viem, že ani oni nie sú vždy 100% spokojní, často si však v mnohých situáciách kladiem otázku "ako by reagoval zdravý chlap". Ako by reagovali tí, ktorých obdivujem. Doprosovali by sa? Starali by sa prehnane o iných? Nechali by si skákať po hlave?

Zrejme si zasa prečítam toho Glovera a k tomuto príspevku sa vrátim až si najbližšie budem chcieť vyriešiť problémy uľavením pri videu ženy, ktorá ani nevie, že existujem.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- stř črc 01, 2020 10:32 pm #9614 Po polnoci.

Začínam si uvedomovať dve veci. Jednak to ako mi mnohí ľudia serú na hlavu a prekračujú moje hranice. Posledné dni sa to buď zintenzívnilo alebo som to doteraz nevidel. Dnes ma to tak dožralo, že som mal výmenu názorov so známym, kde som mu vytkol jednu dlhšie trvajúcu vec a skoro mu vynadal. Vlastne som aj mohol.
Druhá vec je, že na mnohých zrejme pôsobím ako kôpka nešťastia a to sa odráža aj na ich jednaní. Chúlostivé, opatrné, občas to znie akoby jednali s deckom. Kde je to sebavedomie, ktoré som tak hľadal? Nedovolím nikomu aby so mnou takto jednal. Som dospelý chlap, kurvafix.

Pozitívum dneška (vlastne už včerajška) bolo, že som sa vybral na tréning. Výkonnosť nebola podľa mojich predstáv ale aj tak som rád, že som tam šiel.

Craving sa nejak ustálil. Občasné flashbacky, občas nadržanosť, no nie je to tak silné aby sa to nedalo ovládať.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- pát črc 10, 2020 8:29 pm #9637 23 dní.
Ak to zhrniem, doterajšie obdobie malo svoje pozitíva aj negatíva.

Začnem pozitívami.
- Vrátil som sa k tréningom, dal som si záväzok, že počas leta budem chodiť minimálne 2x týždenne (ideálne 3x) - jednak preto aby som si vybudoval disciplínu, takisto aj preto aby som nejak vyventiloval prebytočnú energiu a stres.

- Intenzívnejšie sny (sexuálne, nesexuálne a niekedy totálne absurdné) a nástup fantázií cez deň, ktoré sa často týkajú žien, ktoré poznám. Boli aj momenty, kedy som v sebe mal toľko energie, že som ľutoval, že nemám priateľku - hneď by som tú energiu využil (nadržaný ako stepná koza, holt)

- Pracujem na úprave svojho životného štýlu. Viac tréningov, lepší spánok, menej prokrastinácie, lepšie hospodárenie s peniazmi (alias "nekupovať každú pi*ovinu") a stavanie vlastných potrieb na prvé miesto. Občas zakolísam, občas padnem, no vstanem a idem ďalej.

Negatíva?
- Nárast úzkosti a s ňou spojeného strachu. Tu si nie som úplne istý, či to súvisí priamo s rebootom alebo sa iba zintenzívnil problém, ktorý tu už bol dlhšie a teraz sa iba kryštalizuje. Každopádne sa v tom necítim dobre, zvlášť ak chcem pôsobiť sebavedomo a naraz toto. Nestrácam však hlavu a pracujem s tým.

- Iritabilita. Občas sa s niekým pochytím, hoci to nie je živelné. Konflikty našťastie stihnem väčšinou vyriešiť a uzavrieť.

Nuž, diali sa veci.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- úte črc 14, 2020 9:15 pm #9659 Ráno som sa cítil totálne vyžmýkaný. Neviem, či to bolo nedostatkom spánku alebo jeho prebytkom. K tomu úzkosť, pocit totálneho zmätku a pocit toho, že nič neviem. Našťastie to odznelo relatívne rýchlo.

Dnes pohoda, žiaden výrazný craving.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- čtv črc 16, 2020 11:29 pm #9672 Opäť jeden z nočných zápisov.
Dnešok (vlastne už včerajšok) ma dosť rozhodil. Pretrvávali výkyvy nálad, o ktorých som písal už predtým, od úplnej pohody k úzkosti a neistote a pekne sa na mňa zosypalo pár vecí. K tomu jedna nie veľmi príjemná ale potrebná spätná väzba, po ktorej som sa cítil akoby som stratil oporu. Úzkosť sa týkala jednej osobnej veci, ktorú si riešim už nejaký čas.
Je zaujímavé, že odkedy som sa rozhodol "vyrásť" mám pocit, že moje doterajšie istoty sa otriasajú v základoch. Viem však, že nechcem byť nice guy, ľpieť na ženách, ktoré o mňa nestoja a fúkať im rany v nádeji, že sa mi hodia okolo krku.

Predvčerom som bol na "rande". Hoci som si povedal, že si dám pauzu od hľadania vzťahu (a za tým si stojím), keď sa naskytla príležitosť stretnúť sa, prečo ju nevyužiť. Navyše som do toho skúsil ísť s čistou hlavou. Dopadlo to fajn, po príjemne strávenom podvečeri sama pri rozlúčke vravela, že dúfa, že sa ešte stretneme Takže je v pláne ďalšie stretnutie. Nikam sa však nehrniem, viem, aký zbrklý som bol doteraz a ako rýchlo som sa naväzoval. Okrem toho, aj keby to časom klaplo, chcem počkať minimálne tie tri mesiace, nech má hlava (a telo) aspoň minimum času na reboot.

Cítim, že sa to nejako ustálilo. Kým v prvých dňoch po relapse som v sebe mal búrlivé more cravingu, negativizmu a sebaľútosti, teraz je celkom pokojné, s občasnými vlnkami.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- sob črc 18, 2020 9:25 am #9676 30 dní.

Zobudil som sa unavený po včerajšej oslave, tak mi chvíľu trvalo, kým som sa zmátoril.
Rozhodol som sa, že vyriešim čo mám a dnešok bude výhradne oddychový. Potrebujem dobiť baterky a aj tak cítim potrebu stiahnuť sa.

V posledných dňoch pohoda, až na jedno menšie ukĺznutie , kedy som rozospatý preletel jednu pornostránku ale neklikal na žiadne video (takže peeking nebol). Celkovo ma to momentálne ťahá k pornu minimálne. Navyše, už nejaký čas si píšem s dvomi ženami (s jednou sme sa už videli, s druhou plánujeme) a ten pocit, že o vás má niekto záujem ako o človeka je niečo, čo vám porno proste nedá. Okrem toho je fajn uvedomiť si, že tam ten záujem z druhej strany je bez toho aby som sa musel prehnane snažiť alebo sa upínať.

Generál sa pomaly preberá k životu a ja sa cítim ako puberťák. Niekedy mu stačí naozaj málo (minule som dostal obyčajnú non-nude fotku od kamošky a už).

Štve ma, že posledné dni som do seba ládoval junkfood namiesto toho aby som si varil ako som pôvodne chcel. Takisto sa mi aj trocha rozsypal spánkový režim a menej meditujem . Všetko sú ale veci, ktoré sa dajú napraviť.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- sob črc 25, 2020 10:24 am #9707 37 dní.

Ako by povedali Amíci, "pretty smooth sail". Všimol som si, že som spomalil - som pokojnejší (čo počuť aj na hlase, nádherne rezonuje, je ukľudňujúci a čoraz viac ľudí ho chváli), úzkosť klesla (hoci tam občas ešte je) a dokonca som opäť začal počúvať jazz.

Ďalšia vec je sebavedomie, pomaly narastá.
Dnes ma čaká rande. So slečnou sme sa už videli, sama naznačila ďalšie stretnutie, tak sme dohodli. Včera som ho ale takmer nechtiac zrušil (vtip, ktorý si vzala veľmi osobne, hoci to vôbec nebol zámer), vyžehlil som to a predsa sa vidíme. Aj tak ma chytili pochybnosti a dalo mi dobrú chvíľu spracovať ich (v minulosti by som bol vystresovaný, doprosoval sa a tak). Pomohlo mi keď som si uvedomil, že viem a dokážem byť sebavedomým, nielen pri ženách ale aj v iných situáciách. Takže hoci mám trocha obavy ako to dopadne viem, že sú formované minulými skúsenosťami a z veľkej časti iracionálne.
Keď mám pocit, že moje sebavedomie sa otriasa zvyknem sa spýtať sám seba "ako by reagoval zdravý sebavedomý muž". Prípadne ako by reagovali chlapi, ktorých si vážim a rešpektujem.

Za posledný týždeň som si opäť splnil "prázdninové predsavzatie" a bol na tréningu trikrát.

Inak neviem či sa mi to iba zdá, ale mám pocit, že ľudia so mnou jednajú s väčším rešpektom.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- ned črc 26, 2020 2:43 pm #9712 38 dní.

Pracovná nedeľa. Vonku je príliš teplo, nemám chuť na socializáciu a aj tak potrebujem dokončiť pár vecí.

Začnem tým horším.
Včerajšie rande dopadlo (vtedy) zdanlivo dobre, dohodli sme sa na ďalšom stretnutí. Dnes ráno som však dostal správu, ktorá ma poriadne prefackala a mal som pocit, že si píšem s niekým úplne iným (long story short: kým včera bola celá šťastná, spokojná, tešila sa a dávala to najavo, dnes ráno akoby ju vymenili a včerajšok zhrnula ako hrozný a utrpenie). Takáto reakcia mnou riadne zamávala no namiesto doprosovania a sebaľútosti sa snažím tentokrát pozerať na seba a na to, čo to so mnou robí. Zamrzelo a je mi z toho smutno, idem ale ďalej s vedomím, že som urobil to najlepšie, čo som v danej situácii vedel. Postavil som sa k tomu ako chlap.

Je blbé, keď po 2,5 roku single života a definitívnom rozhodnutí skončiť s pornom natrafíte na človeka, pri ktorom sú najprv vzájomné sympatie a po pár rande dostanete z ničoho nič takúto reakciu.

Napriek tomu ma to k pornu neťahá ako sa to v takýchto situáciách stávalo v minulosti. Viem čo by bolo a už sa k tomu nechcem vrátiť. Náplasť, ktorá nič nevyrieši.

Mám pocit, že strácam oporu... Posledný individuál bol pred tromi týždňami a ďalší je v nedohľadne (zdravotné problémy terapeutky). Kamaráti, ktorí ma doteraz držali sa izolujú. Partnerka tiež v nedohľadne a už ma to štve. Spolubývajúci sa čochvíľa rozpŕchnu po dovolenkách a ja zasa zostanem v prázdnom byte (v minulosti trigger).

Zasa sa to na mňa všetko sype. Viem, že to nebude trvať večne aj keď mám pocit, že dostávam jednu facku za druhou.

Potešujúca správa je, že v období mojich narodenín to už bude 90 dní bez PMO.

Zrejme tu posledných pár týždňov vediem monológ, dúfam ale, že to aspoň niekto z vás číta a podporuje ma.

We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one

- pon črc 27, 2020 6:59 am #9714 Ahoj Shadow,

u nás v Čechách máme takové super pořekadlo a to, že pro jedno kvítí slunce nesvítí. Myslím, že to vystihuje i tu tvoji krátkou známost a mindset, který by sis po ni měl v sobě nastavit. Chceš-li kvalitní babu, budeš prostě muset projít pár neúspěchy. Věřím ale, že se to v dobré obrátí. Jen si dej bacha, ať si nestavíš ty ženy moc na piedestal. Nějak jsem nepochopil jednu věc - byl jsi s ní na jedné nebo více schůzkách, protože jestli těch schůzek bylo víc, myslím, že už tehdy slečna musela vědět, že to není s tebou nic pro ní a byl to z její strany už celkem alibismus tahat tě takhle dál za nos a nakonec tě poslat k vodě zprávou. Ne pro takovou se opravdu nemá smysl trápit .

Ženy pořád mluví o citech a emocích, ale u nás chlapů se holt na naše city a emoce moc nehledí .