- sob kvě 02, 2020 10:39 am
#9311
11 dní.
Ráno som sa pozrel sa do zrkadla. Už nemám ten sklený mŕtvolný pohľad aký mávam po relapse, no ani ten prudko energický, kedy mi z očí žiari optimizmus. Skôr je to niečo medzi tým - unavený, trocha smutný, nie však tak totálne rezignovaný.
Problémy so spánkom posledné dni - ťažko zaspávam a zobúdzam sa skoro ráno (medzi 6-7:00, bez budíka). Neviem, či to súvisí s rebootom, prebytkom kofeínu alebo je organizmus proste zblblý.
Mám v záložkách článok s niekoľkými príbehmi ľudí, ktorí sa rozhodli abstinovať od alkoholu aj s fotkami "pred" a "po". Je úžasné vidieť tie zmeny, ktoré sa s nimi stali už po pár mesiacoch alebo roku. Ja sám síce problém s alkoholom nemám, v poslednej dobe som si ale všimol, že mi nerobí fyzicky dobre (aj po dvoch pivách sa na druhý deň cítim nafúknutý) a rastie mi z neho brucho (paradoxne som mal roky problém pribrať, naraz toto). Navyše viem, že ak vypijem "do nálady", ťažšie odolávam cravingu a často relapsnem.
Tento rok som zvládol Suchej únor a bolo vidieť zmeny - cítil som sa lepšie, brucho nebolo nafúknuté a peňaženka bola rada. Tak som si včera dal posledné dva poháre vína a rozhodol sa pre mesiac bez alkoholu. Poistil som to tým, že som povedal kamarátovi, že mu dám 1000 Kč ak ma uvidí piť.
Meditácia tiež bola. Rozmýšľam nad tým, že keď mám teraz viac času, mohol by som sedieť dvakrát denne, nielen raz. Primárne ale chcem raz denne, nech sa z toho stane zvyk. Machrovať môžem potom
Socializácia tiež musí byť. Nedávno sa mi stala zaujímavá vec, prvýkrát po rokoch ma pozvala von žena. Pošramotené sebavbedomie som tu už spomínal, týmto som bol teda fakt prekvapený. Slovo dalo slovo, videli sme sa.
Stále cítim potrebu makať na sebavedomí, dnes to bola horská dráha. Ráno úplne vyklepaný, poobede som sa cítil ako kráľ sveta a večer to na mňa zasa doľahlo. Viem, že nemám o nič menšiu hodnotu, než ostatní, pritom to však sám nedokážem úplne prijať.
Ráno som sa pozrel sa do zrkadla. Už nemám ten sklený mŕtvolný pohľad aký mávam po relapse, no ani ten prudko energický, kedy mi z očí žiari optimizmus. Skôr je to niečo medzi tým - unavený, trocha smutný, nie však tak totálne rezignovaný.
Problémy so spánkom posledné dni - ťažko zaspávam a zobúdzam sa skoro ráno (medzi 6-7:00, bez budíka). Neviem, či to súvisí s rebootom, prebytkom kofeínu alebo je organizmus proste zblblý.
Mám v záložkách článok s niekoľkými príbehmi ľudí, ktorí sa rozhodli abstinovať od alkoholu aj s fotkami "pred" a "po". Je úžasné vidieť tie zmeny, ktoré sa s nimi stali už po pár mesiacoch alebo roku. Ja sám síce problém s alkoholom nemám, v poslednej dobe som si ale všimol, že mi nerobí fyzicky dobre (aj po dvoch pivách sa na druhý deň cítim nafúknutý) a rastie mi z neho brucho (paradoxne som mal roky problém pribrať, naraz toto). Navyše viem, že ak vypijem "do nálady", ťažšie odolávam cravingu a často relapsnem.
Tento rok som zvládol Suchej únor a bolo vidieť zmeny - cítil som sa lepšie, brucho nebolo nafúknuté a peňaženka bola rada. Tak som si včera dal posledné dva poháre vína a rozhodol sa pre mesiac bez alkoholu. Poistil som to tým, že som povedal kamarátovi, že mu dám 1000 Kč ak ma uvidí piť.
Meditácia tiež bola. Rozmýšľam nad tým, že keď mám teraz viac času, mohol by som sedieť dvakrát denne, nielen raz. Primárne ale chcem raz denne, nech sa z toho stane zvyk. Machrovať môžem potom

Socializácia tiež musí byť. Nedávno sa mi stala zaujímavá vec, prvýkrát po rokoch ma pozvala von žena. Pošramotené sebavbedomie som tu už spomínal, týmto som bol teda fakt prekvapený. Slovo dalo slovo, videli sme sa.
Stále cítim potrebu makať na sebavedomí, dnes to bola horská dráha. Ráno úplne vyklepaný, poobede som sa cítil ako kráľ sveta a večer to na mňa zasa doľahlo. Viem, že nemám o nič menšiu hodnotu, než ostatní, pritom to však sám nedokážem úplne prijať.
We carry each other
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one
through the darkest moments of life,
stronger than hate, stronger than fear, stronger than all
we are one