- čtv kvě 03, 2018 12:15 pm
#3981
Ahoj Banderas.
Hoci ja som na tom nebol tak zle ako ty, aj tak mi to pripomina moj pripad. Snazil som sa ako som vedel ale aj tak sa mi nedarilo, vzdy prisli velke pokusenia a nakoniec ma to uplne prevalcovalo.
Ako som uz pisal v mojom denniku, pomohla mi jedna pamatna svata spoved, ked mi knaz povedal, ze sam to nezvladnem a odporucil mi psychologov, co spolupracovali s komunitou, co bola pri tom kostole. Ja som si povedal ze nie som na tom tak zle aby som potreboval psychologa, ale zaroven som si dal slub, ze ked sa mi to teraz nepodari, tak odbornika vyhladam. Uz vieme ako to dopadlo.
Druha vec, ktoru som si musel priznat sam pred sebou (a pred Bohom) bola, ze toto nie je v mojej moci, ze ja sa mozem len snazit ale uspech to nezaruci. Ze Bohu ten problem odovzdavam a nech si s nim robi co chce a nech sa oslavi ak chce. Nech mi ukaze aky je Jeho plan a moje miesto v Jeho plane. Nakoniec ukazal, ze cesta existuje, aj ked ten plan este cely nepoznam.
Viem ze si mal zle skusenosti so psychologmi a mozno nie je take jednoduche najst takeho, ktory tomuto problemu bude rozumiet. Ja som mal to stastie. Mohol by som ti odporucit jedneho v Bratislave, ale to asi bude daleko od teba. No aspon porozmyslaj, mozno by to bol naozaj ten impulz, ktory by ta katapultoval.
Z mojej skusenosti, ked som abstinoval uz cca 5-6 tyzdnov, kedy to bolo u mna najhorsie a snazil som sa svoju energiu vybit sportom, chodil som behat. A ako som behal cez mesto pred vianocami, tak na mna kricali reklamy na pancuchy, riadne ma to vzrusovalo a tahalo spat k PMO. Zistil som ze sa tam nesmiem pozerat a nesmiem to rozoberat aj ked to zbadam. Tu myslieku dat prec hned ako to je mozne a nahradit ju inou. A tak som behal okolo tych plagatov bez toho aby som sa tam hoci len mrkol. Takto to bolo par tyzdnov a postupne sa to utriaslo, nehovorim ze teraz ma to uz nevzrusuje. Ale uz sa tam viem nepozerat. A aj ked to zbadam, tak s tym nemam problem, pokial to nezacnem v mysli rozoberat.
Viem ze u teba to je teraz velmi tazke, si v zacarovanom kruhu, z ktoreho je tazko von, preto treba zapojit vsetky zbrane a stity naraz. Asi by bolo dobre, keby ta niekto osobne viedol, s kym by si si stanovil strategiu a vedel by ta podporit a poradit a ktoremu by si referoval svoje uspechy a neuspechy. Preto som narazal na toho psychologa. Mna donutil do veci, ktore by som inak nerobil. Ano, aj toto forum je super, ale ked to nestaci, tak treba hladat cesty inde.
Drzim palce!
Hoci ja som na tom nebol tak zle ako ty, aj tak mi to pripomina moj pripad. Snazil som sa ako som vedel ale aj tak sa mi nedarilo, vzdy prisli velke pokusenia a nakoniec ma to uplne prevalcovalo.
Ako som uz pisal v mojom denniku, pomohla mi jedna pamatna svata spoved, ked mi knaz povedal, ze sam to nezvladnem a odporucil mi psychologov, co spolupracovali s komunitou, co bola pri tom kostole. Ja som si povedal ze nie som na tom tak zle aby som potreboval psychologa, ale zaroven som si dal slub, ze ked sa mi to teraz nepodari, tak odbornika vyhladam. Uz vieme ako to dopadlo.
Druha vec, ktoru som si musel priznat sam pred sebou (a pred Bohom) bola, ze toto nie je v mojej moci, ze ja sa mozem len snazit ale uspech to nezaruci. Ze Bohu ten problem odovzdavam a nech si s nim robi co chce a nech sa oslavi ak chce. Nech mi ukaze aky je Jeho plan a moje miesto v Jeho plane. Nakoniec ukazal, ze cesta existuje, aj ked ten plan este cely nepoznam.
Viem ze si mal zle skusenosti so psychologmi a mozno nie je take jednoduche najst takeho, ktory tomuto problemu bude rozumiet. Ja som mal to stastie. Mohol by som ti odporucit jedneho v Bratislave, ale to asi bude daleko od teba. No aspon porozmyslaj, mozno by to bol naozaj ten impulz, ktory by ta katapultoval.
Z mojej skusenosti, ked som abstinoval uz cca 5-6 tyzdnov, kedy to bolo u mna najhorsie a snazil som sa svoju energiu vybit sportom, chodil som behat. A ako som behal cez mesto pred vianocami, tak na mna kricali reklamy na pancuchy, riadne ma to vzrusovalo a tahalo spat k PMO. Zistil som ze sa tam nesmiem pozerat a nesmiem to rozoberat aj ked to zbadam. Tu myslieku dat prec hned ako to je mozne a nahradit ju inou. A tak som behal okolo tych plagatov bez toho aby som sa tam hoci len mrkol. Takto to bolo par tyzdnov a postupne sa to utriaslo, nehovorim ze teraz ma to uz nevzrusuje. Ale uz sa tam viem nepozerat. A aj ked to zbadam, tak s tym nemam problem, pokial to nezacnem v mysli rozoberat.
Viem ze u teba to je teraz velmi tazke, si v zacarovanom kruhu, z ktoreho je tazko von, preto treba zapojit vsetky zbrane a stity naraz. Asi by bolo dobre, keby ta niekto osobne viedol, s kym by si si stanovil strategiu a vedel by ta podporit a poradit a ktoremu by si referoval svoje uspechy a neuspechy. Preto som narazal na toho psychologa. Mna donutil do veci, ktore by som inak nerobil. Ano, aj toto forum je super, ale ked to nestaci, tak treba hladat cesty inde.
Drzim palce!
"Mozes prehrat, ale nesmies sa vzdat! Hore hlavu! Nevzdavaj sa! Si bojovnik!" Marian Kuffa
