Forum

Ahojte. Zapasim s rovnakym problemom ako vy aj ked som mozno nepadol do tejto zavislosti tak hlboko ako niektori.
Chcem sa podakovat vsetkym co prispeli k zalozeniu a chodu tejto stranky. Robite super vec.

V skratke:
- kdy jsi se začal koukat na porno: cca v 21
- jak často jsi koukal na porno: par dni za sebou kazde 2-3 tyzdne, zo zaciatku menej
- kolik ti je: 30
- jakej máš cíl - kolik dnů, čeho tim chceš dosáhnout: momentálne som na cca 4 mesiacoch bez PM. Nechcem sa k tomu nikdy vrátit. Čiže najprv 365 dní a potom navždy. Chcem byť slobodný od sexuálnej túžby a nutkania robiť to čo nechcem - PM. Nechcem mať ani túžbu po PMO. A nechcem mať flashbacky.
- jakou formu restartu - hardmode, easy mode, monk mode etc.: S manželkou sa nevyhýbam sex. spolužitiu, inak sa vyhýbam každému obrázku, predstave, myšlienke, klopím oči keď niečo v meste vidím, čo by ma mohlo k tým veciam priviesť. Vyhýbam sa taktiež veciam, ktoré sú na začiatku cesty k PMO a spájajú sa s tým len nepriamo (spravodajské portály, sekcia ženy atď)
- jestli máš už nějaký zkušenosti s odvykánim: moj najväčší úspech predtým bol 5 týždňov.
- jestli máš PIED tak v jaký fázi jsi: myslím že som OK
- tvoje sexuální zkušenosti: Iba s manželkou

Dlha verzia:
Ja som začal s masturbáciou asi v 20. Najprv to začalo len myšlienkami asi v 17tke, vzrušovali ma predstavy že ma niekto spúta a neviem sa pohnúť, že si musim niečo tesné obliect atd... To som ešte nevedel že to je jeden zo žánrov P. Akosi to prichádzalo zvnútra ale vtedy som ešte nemasturboval lebo som to považoval za zlé a nechcel som s tým začat. Väčšina mojich rovesníkov to robila už dávno predtým, ale ja som mal trocha oneskorenú pubertu, celkovo som neskôr dospieval ako ostatní a to nielen fyzicky ale hlavne mentálne.
Potom som si našiel priateľku a s ňou sme začali objavovat aj tieto veci a ona mi prvýkrát spravila orgazmus. Tam to celé začalo, bol to najväčší orgazmus v mojom živote. Keďže som si to sám sebe nikdy predtým nerobil, teraz som prekročil jednu hranicu a nebolo ťažké prekročiť aj druhú, tak som si to "skúšal" urobiť len tak, že či to pôjde. Išlo to. Vtedy som si myslel že mám všetko pod kontrolou, ale postupne som si začal všeličo "zaujímavé" hľadat na internete, začalo to obrázkami žien v e-shopoch na spodné prádlo, potom erotické prádlo, erotické hračky. Skoro vždy to skončilo MO. A od erotických hračiek na google som postupne "náhodou" našiel a potom aj vyhľadával porno obrázky. A ostal som na tom závislý. Ale takmer od začiatku som sa snažil s tým bojovať.
Takto to bolo pár rokov, v 25 som sa oženil, žena o tom probléme nevedela. Po svadbe som mal isté obdobie - asi 2-3 mesiace, keď som nemal túžbu po P. Lenže takmer hneď otehotnela a potom na to vôbec nemala chuť, ani po pôrode ale až po 6-7 mesiacoch. Pritom zase veľmi rýchlo otehotnela. Vtedy som z toho bol nešťastný že sa nemilujeme, aj som písal na jedno fórum kde som sa žien pýtal, čo robiť, ako ju pochopiť, a ako zvýšiť jej chuť. Nakoniec som musel byť len trpezlivý. Ale ona nešťastnou náhodou prišla na to že som na to fórum písal a velmi ju to zranilo, pretože som "zverejnil" veci medzi mnou a nou a napísal som tam veci ktoré sa jej veľmi dotkli. Ona sa totiž cítila materstvom a tehotenstvom veľmi vyčerpaná (čo aj bola) a ja som tam napísal že je doma s mamou a pomáha jej. Medzitým sa nám narodilo 2. dieťa, takže zase náročné obdobie a ja som sa stále trápil s PMO. Robil som si to každé 2-3 týžne, vždy viackrát za sebou. A vyhľadával som vždy extrémnejší a zvrhlejsší materiál. Našťastie som sa nikdy nedal na pozeranie videí, bola to bariéra, ktorú som si povedal že neprekročím, aby som nebol ako "ostatní" hoci som bol na tom oveľa horšie. Ešte musím dodať že pracujem prec z domu a cez týždeň 2-3 noci prespávam v inom meste kde som aj študoval.
Takto to bolo ďalšie 3 roky v podstate bez zmeny, akurát sa nám narodilo 3 bábo, minulé leto. Ale to som si povedal že so sebou už fakt niečo musím urobiť.
Musím Vam povedat svoje svedectvo o Božej pomoci. Myslite si o tom čo chcete ale ja viem čo som prežil a čo mi najviac pomohlo, čo mi Boh dal. Som katolík a sviatostný život, spoločenstvo s Bohom je pre mňa veľmi dôležité. Vdaka tomu som tam kde som a mám nádej na večný život, kde už tieto problémy mať nebudeme. Nasšťastie aj tu na zemi už môžeme spoznať niektoré milosti, ako keby záblesky neba.
Vdaka pravidelnej spovedi začal môj proces uzdravenia. Bolo to asi v máji minulého roka keď som mal spoveď na ktorú nezabudnem, prvý krát som povedal že som na tom závisly a že si neviem pomôcť, že s tým bojujem už dobrých 8 rokov. Kňaz mi povedal aby som vyhľadal psychológa. Niektoré veci človek nedokáže sám poriešiť a potrebuje pomoc druhého. Že to nie je v našich silách ale ak je človek otvorený Božej vôli, tak pomôže. Povedal som si, že na tom nie som tak zle a že ja to nebudem potrebovať, že skúsim ešte raz bojovať zo všetkých síl. Ale dal som Bohu sľub, že keď sa mi to nepodarí, tak pôjdem za psychológom.
No nepodarilo sa. Tak som sa s jednym klinickym psychologom skontaktoval. Dohodli sme si stretnutie a tam som povedal čo som dokázal povedať. Tých sedení bolo nakoniec asi 9 ale už po prvom sedení sme navrhli stratégiu boja proti PMO na základe aj mojich skúseností (už som pisal v Banderasovom denníku):

1. hlboký duchovný a sviatostný zivot. Nájsť si stáleho spovedníka. Môj psychológ čítal štúdiu kde robili prieskum na ľuďoch čo sa vyliečili z rôznych závislostí a pýtali sa ich, čo im najviac pomohlo. Na ich prekvapenie to bol práve "duchovný život" čo im najviac pomohol. Ja som túto štatistiku len potvrdil.

2. športová aktivita - u mňa bicyklovanie, mal som za úlohu bicyklovať čo najčastejšie, nevynechať ani jeden deň, pokiaľ je na to možnosť

3. vyhýbanie sa akýmkoľvek "horľavinám", zablokoval som si stránky, ktoré su na začiatku cesty k PMO - u mňa spravodajské portály, ktoré obsahujú sekciu ženy pripadne jemnú (tolerovanú) erotiku

4. mať myšlienky pod kontrolou a nerozvíjať sexuálne predstavy a fantázie (pravidlo 5 sekúnd).

5. nastaviť sa na slobodu. PMO nie je vec, ktorá má ovládať náš život a ani boj proti nemu. Nezameriavať sa na 100%
na boj proti "ružovému slonovi" lebo inak na toho "ružového slona" budeme vždy myslieť. Treba žiť slobodne.

6. Zistiť skutočnú príčinu závislosti: toto sa nám zatiaľ nepodarilo, ale viac zdrojov tvrdí, že problém leží väčšinou niekde inde, ale každý na to musí prísť sám. Myslím že tu bol niekde článok o myšiach, myšom parku a drogách. Myši v myšom parku nemali túžbu po droge.

7. Pokora (toto som si pridal sám z vlastných skúseností.) Neveriť hneď tomu že "už to mám pod kontrolou". Uznať že som slabý a že som odkázaný na Božiu pomoc. Vďaka Bohu, darí sa mi.

A tak sa mi podarilo vydržať najprv asi 60 dní, potom asi 14, potom asi 40 a teraz cca 125.

Niekedy koncom novembra manželka prišla na to, že chodím k psychológovi. Našla papier s dátumom a miestom v mojej penaženke. Najprv som zapieral /klamal/ Potom som sa priznal. Zase sa jej to veľmi dotklo, až "odrovnalo" a par týždňov som s ňou nevedel slobodne komunikovať. Brala to ako jej zlyhanie a navyše som na to minul dosť peňazí bez jej vedomia. Ako úder pod pás. Paradoxne, to že sa to medzi nami takto pokazilo (kvôli mne), ma motivovalo k tomu, aby som to teraz nevzdal, ale vytrval, aby aj tieto tažkosti priniesli nejaký úžitok. A spätne to vidím tiež ako "pomoc" preklenúť krízové obdobie v mojej závislosti. Obetoval som to Bohu a On to premenil na dobro. Myslím že stále ju to niekde v hĺbke trápi a ešte sme si to nevedeli slobodne vydiskutovat, neviem koľko toho vie o mojom probléme. Neviem ako by to brala keby sa to celé dozvie. Nechcem jej už viac ubližovať.
Predtým som si myslel že aj moja manželka je zodpovedná za môj problém, lebo sa so mnou nechce milovať hoci by mi tým mohla pomôcť. Už si to nemyslím. Bolo by to len uhasenie túžby ktorá by prišla (a ona aj prišla) aj tak. človek sa musí najprv oslobodiť, aby sa mohol slobodne milovať so svojou ženou, inak bude myslieť len na uhasenie svojej túžby. Aj mňa ešte čaká dlhá cesta.
Nie som ešte úplne slobodný. Niekde v hĺbke mám stále túžbu vyhľadať obrázky môjho bývalého obľúbeného žánru. Mávam flashbacky z P, ale čím ďalej tým menej. Najviac kritické to býva vtedy keď sa mi nedarí v ostatnych oblastiach života - v práci, keď je napätie v rodine alebo v chorobe. Stále sa musím vyhýbať horľavinám, ale cítim stále väčšiu slobodu.
V niektorých momentoch, keď som sa vracal k PMO a nevedel som to nutkanie zvládnuť, myslel som si, že sa to nedá, že to nie je v ľudských silách. Chcem vám všetkým povedať: DÁ SA TO! Len musíte mať dobrú stratégiu. Psychológ je super. A najlepšie keď máte spojenca aj v nebi. Zverte Mu svoj život a On sa postará.

Este čo mi pomohlo - v duchovnej oblasti - "Hnutie čistých sŕdc" a ich modlitba zasvätenia, ktorú sa každý ďeň modlím a sv. Jozef ktorý je patrón mužov a rodiny.

Ešte môj názor ma masturbáciu: podľa mna vedie vždy k sebeckej "porno kulúre". Podľa mňa by sme sa jej mali vzhýbať.

Prepáčte za tapetovanie a ďakujem každému kto si môj príbeh prečítal. Určite by ma potešilo keby som niekomu aspoň trocha týmito slovami pomohol. A Ďakujem za každú reakciu.

Drž se chlape. Myslím, že to máš docela dobře zpracované a že na to docela dobře nahlížíš a že jsi si i hodně už opracoval. Takže jen tak dál. Mě na mojí cestě docela pomohla knížka od jednoho amerického hlubinného psychoterapeuta (katolík). Jmenuje Duše sexu (Thomas Moore). Nevím proč ale nějak mě napadlo ti ji nabídnout. Je nedogmatická, poměrně otevřená ale zároveň zakotvená v Bohu. Pomohla mi pochopit, proč jsou sexuální podměty tak silné a jak se na ně v klidu dívat, aniž by mě nějak spoutávali a musel jsem se jim vyhýbat. Možná ale nosím dříví do lesa a ty už k tomu máš vybudovaný svůj funkční postoj. Přeju ti hodně sil a neustále vědomí cíle a smyslu toho, co děláš.

Ahoj Mono
Diky za reakciu.
Nieco som si zistil o Moorovi ale celkom nesuhlasim s jeho nazormi. Kazdopadne diky za zaujem.

Este pre ostatnych: Odporucam este stranku "love is more". Nebudem tu davat priamy odkaz (myslim ze je to proti pravidlam) hodte do googlu. Je tam vela info o nasej zavislosti a aj slovenska verzia stranky. A taktiez 14 denny online video kurz na boj proti zavislosti na porne.

Vítej bratře mezi námi ,
děkuji ti za upřímnost s jakou jsi popsal svůj život na PMO. Zasáhl jsi mě přímo do srdce. Zvlášť zmínka o společenství čistých srdcí (SČS) mě rozložila. Oficiálně jsem členem už od roku 2011, ale hluboce se za to stydím. Za ty roky jsem už prožil tolik bitev a nástrah, že jsem asi před třemi lety padl vysílením na hubu a všechny ideály spláchl do záchodu. Prakticky se považuji za padlého člena, za člena, který to nevydržel. Dodnes jsem se s tím nepopasoval. Raději od toho utíkám. Možná k tomu někdy najdu odvahu a rozepíšu se ve svém deníku. Ale víš co? Co bylo to bylo... Začnu se opět denně modlit "Pod ochranu tvou" za tebe a za celé společenství. Dík, žes mě nakopl.

Bůh ti žehnej!

Ahoj Šaule,
Ďakujem za privítanie. Písal som už aj do tvojho denníka, snáď Ti niečo z toho pomôže.
Nemusíš sa hanbiť, že si padol. Ja som tiež padal 9 rokov. A padám aj teraz, v iných oblastiach. Všetci padáme. SČS nie je o tom že sme hriešni ale že nechceme byť hriešni, chceme byť čistí, chceme mať požehnané a šťastné manželstvo a ideme v tom spolu. Aj tebe Boh žehnaj.

Inak vidím, že je tu dosť členov, ktorí sú veriaci, zároveň som rád, že sú tu aj takí, čo sú neveriaci a uvedomili si že porno je zlo. Takže to nie je len o tom že cirkev moralizuje. Ten problém tu skutočne je bezohľadu na to, čo si o tom myslí cirkev. Na tomto fóre sa mi len potvrdilo to, čo som si už predtým myslel, aj keď som si niekedy myslel, že keby som neveriaci, tak si v kľude užívam. Keby som bol neveriaci, bol by som v sračkách.

Ahoj Bojovníku!

také tě vítám na fóru a díky moc za tvůj příběh

Jak to máš teď? Ještě pořád chodíš k tomu psychologovi? A jak teď s manželkou? Jaký mezi sebou máte teď vztah? (Pokud to chápu správně, tak o tvé závislosti na pornu neví, je to tak?)

Jinak ... pokud občas hodíš nějaký odkaz na něco, co ti pomohlo, tak to není proti pravidlům ... proti pravidlům je, kdybys tu dělal nějakou reklamu, ale určitě je v pohodě, když z vlastní zkušenosti doporučíš třeba nějakou knížku nebo tak něco

Drž se!
Pete

Ahoj Pete.
Diky za privítanie.

Ku psychológovi už nechodím. Vtedy som to ukončil ako sa to dozvedela manželka. Myslím, že to čo som naozaj potreboval, som tam dostal, a už sa viem odpichnúť. Dúfam že sa už nebudem musieť vrátiť.
S manželkou je to väčšinou náročné, ona málo chváli a veľa kritizuje. Je citlivá ak jej niekto ublíži ale zároveň tvrdá škrupinka a nemilosrdná voči mne. Ja som skôr citlivý človek a potrebujem počuť pochvalu a uznanie. Nie som ten typický chlap - bojovník, hoci som si to dal ako nick tu na fóre. Nie som alfa samec a častokrát nemám motiváciu bojovať, pretekať sa a zápasiť v takých veciach, ktoré mi nejdú, asi som lenivý vyvinúť väčšie úsilie aby som dobehol svoje nedostatky. Bojím sa prehry. A nerád idem do konfliktu. Častokrát radšej mlčím, ako by som sa mal s niekým pohádať. Bližšie mi je filozofia neprotiviť sa zlu silou, ale premáhať ho láskou a milosrdenstvom. Tak to cítim, je mi to bližšie. Aj keď často asi nesprávne.
Nechcem tu moc písať o manželke, raz som o nej už písal a prišla na to, prečítala si to a bolo z toho zle. Možno jej raz všetko poviem, čo si myslím a čo cítim ale teraz na to ešte nie je pripravená. A možno aj ja ešte potrebujem osvietiť, aby som veci (najmä medzi nami) videl objektívnejšie, tak ako napr. zistenie, že za môj problém nie je spoluzodpovedná.
O mojom probléme o P nevie. Aj sa mi to ťažko priznáva sám sebe, že mám problém s P a hnusí sa mi vysloviť to slovo v spojitosti so mnou. Ani pred psychológom som to priamo nepovedal. Dávnejšie som jej spomínal že mám problém s MO. Prijala to a neodsúdila, ale keď som si to raz spravil sám v posteli vedľa nej, keď som si myslel že spala, tak som jej veľmi ublížil.

Chcem Vám všetkým ešte zdieľať skúsenosti z posledných dní.
Mozog sa reštartuje. Túžby postupne odchádzajú. Čím som viac na monk mode, tým, akoby to rýchlejšie klesalo. V práci nemám žiadne živé stimuly našťastie. Jedine na intenete ak si nedám pozor. Dnes sme boli na výstave nábytku a bolo tam veľa pekných žien, hostesiek, sexi oblečených. Snažil som sa ich nevšímať a celkom to išlo. Ale teraz večer sa mi to pomaly vracia, našťastie to nie je intenzívne. No nikdy nehovor nikdy, mám k tomu rešpekt, častokrát už bolo tak že som si myslel, že fajn, jak dobre som už na tom a už s tým nemám problém a potom bum. Padol som na hubu.
To je tá pokora, ktorú by som mal mať. Pýcha predchádza pád.
Chcem však všetkým povedať: vytrvajte! Po určitom čase sa už bude bojovať oveľa ľahšie. U každého to trvýá asi inú dobu. U mňa to boli asi 2 mesiace.
A myslím si že úplne to nikdy neodíde tá túžba, ale odíde to tak, aby sa s tým dalo v pokoji žiť.
Držte sa!

135. deň
Doteraz som to presne nepočítal ale teraz som si to spätne zistil, som PMO free od 6.11.2017.
Vďaka Bohu!
Tie nutkavé myšlienky čo som mal minule, odišli. Možno tomu pomoholo aj milovanie. Chaser effect u mňa nejak nefunguje, resp. funguje len na ďalší deň. Ale už to nie je také intenzívne.
Môj život je tiež taký - raz hore, raz dole. Aj v tejto oblasti mám niekedy nutkanie, inokedy pokoj aj dlhšiu dobu. Ja si myslím že my sme už takí ako abstinujúci alkoholici. Alkoholikom do konca života, ale ak abstinujeme, nemáme problém a vieme žiť plnohodnotný a šťastný život.
Aj teraz by som si rád pozrel tie veci. Tá túžba tu stále je. Ale viem že by som padol veľmi hlboko a tú ťažkú cestu hore už nechcem znovu absolvovať.
Preto si to hovorím znovu: musím byť pokorný a trpezlivý. Nie som king, kedykoľvek ma to môže znova položiť, ak si nedám pozor (už sa to viackrát stalo)
Našťastie sa mi zvýšila aj odolnosť voči sexuálnym stimulom a aj tá túžba sa pomaličky pomaličky presúva niekde do úzadia, stále ďalej od dohľadu.

Ešte mám jeden veľký cieľ: Nájsť skutočnú príčinu mojej závislosti. Najbližšie dni chcem o tom viac premýšľať a analyzovať, najmä začiatky, keď som do toho padol. Keď na niečo prídem, napíšem to sem.

Ahoj Bojovníku,

tvůj příběh jsem se zájmem přečetl. Hele, nemyslím si, že bys na tom byl nějak extrémně špatně, ani ta intenzita nebyla nějak kdovíjak zničující. Tím to ovšem nechci snižovat. Pro tebe zničující samozřejmě byla, ale především z důvodu, že sis to příliš vyčítal, příliš dobře jsi totiž vnímal, že to, co děláš, je špatně. Tyhlety výčitky můžou ale mít na člověka často mnohem více devastující vliv než ta samotná věc, kvůli které se člověk takto trápí. Neříkám, že je to špatně, ani že je to dobře. Jen to konstatuji jako fakt. Každopádně tě to určitě uchránilo od toho, abys do toho spadl mnohem hlouběji, i když za velkou cenu. Ale to už je teď jedno, především gratuluji k tomu, co už jsi dokázal. Jsi opravdu na dobré cestě, i když jak sám říkáš, hodně je toho ještě před tebou.

Osobně jako největší aktuální problém teď vnímám tvůj vztah s manželkou. Ne nějak katastrofálně, ale zapracovat na tom je více než žádoucí. Že mezi vámi není upřímnost, je špatně. Velmi špatně. Měli byste být schopni spolu mluvit otevřeně o všem, i o mnohem horších věcech. Nedělal jsi totiž nic zase tak hrozného, co by se nedalo z její strany pochopit. A pokud ano, tak problém bude i na její straně, a ne že ne. Intuitivně z tvého popisu silně vnímám i její podíl na tvých únicích k PMO, i když jinak, než sis myslel. Tedy ne tím, že jste spolu pár měsíců po porodech měli málo sexu, ale tím, že tě málo chválí. Chlap potřebuje od manželky totiž především přesně toto. Být obdivován a chválen. Žena, která muže málo chválí a hodně kritizuje, se jednoho dne dočká toho, že chlap od ní odejde. Přesně toto se stalo mojí ségře, a že chodili každou neděli do kostela, jim nijak nepomohlo. Ale to je jiný příběh. Zkus si třeba sehnat a přečíst knížku Pět jazyků lásky, nebo si ji přečtěte spolu s manželkou a začněte s tím něco dělat, dokud to jde. A kdo ví, možná se tím i přiblížíš k nalezení příčiny toho, co tě vedlo do závislosti.

Přeji hodně zdaru do dalšího postupu.

Ahoj Banderasi.
Dakujem za tvoj nazor a zaujem o moj pribeh. Viem ze moja zavislost este nebola taka hlboka ako u niektorych tu na fore, ale aj tak ma nicila. Brala ma o cas, energiu, chut do zivota, sebauctu, slobodne a nesebecke vnimanie zien a v neposlednom rade aj o vecny zivot.
Vycitky mozu byt devastujuce, s tym suhlasim a mozno este viac ked prichadzaju od blizkeho cloveka. Bohuzial, moju manzelku nezmenim. Spravil som v zivote jednu velku chybu ze som pracoval a este aj pracujem daleko od rodiny. Hlavne zo zaciatku som chodieval prec na 4 dni z domu kazdy tyzden. Teaz to je stale podobne ale uz chodim domov aj cez tyzden a niekedy som prec len 3 dni takze v pondelok rano idem a v stredu vecer som doma. Piatky robim z domu vzdy. Vo stvrtok niekedy. Nie je to idealne ale je to kompromis. Okrem toho staviame dom uz 4. rok ale vacsinou tam robime svojpomocne lebo som si vsetko skomplikovaal a to by nikto nerobil za rozumny peniaz a ak aj ano tak nie tak ako by som chcel. Navyse tu stavbu neviem dobre manazovat, nie som doma do stredy/stvrtka takze to trva este dlhsie. Takze v sobotu som na stavbe. Nedelu travim vzdy s rodinou. Nie je to idealne ale uz sme sa na to dali a treba to dokoncit. Tento rok by sa to uz malo podarit.
Co ma vsak este viac frustruje, je ze moja manzelka sa tam netesi a casto spomina ze preco odchadzame, mohli sme ostat byvat u jej rodicov, maju velky dom a investovali sme vela penazi do nashi noveho domu, namiesto toho sme mohli mat viac casu a chodit na dovolenky. Pred tymi 4 rokmi s tym suhlasila aby sme stavali aj ked nie hned, ani vtedy nechcela moc odist ale nakoniec na to pristupila. Ja sa chcem osamostatnit od svokrovcov, svokor je tiez zlozita povaha ako manzelka (tiez vsetko a vsetkych kritizuje a skoro nikdy nepochvali) aj ked musim povedat ze nas ma velmi rad a velmi nam pomaha. Keby som bol vedel co bude, robil by som mnohe veci inak. Ale teraz je uz neskoro na taketo uvahy, mozem ovplyvnit len to co budem robit teraz.

Takze teraz co? 5 jazykov lasky poznam. Ja aj manzelka. Ale aj tak to neviem dobre aplikovat aby to malo nejaky ucinok. Manzelku ja nezmenim, takze mi ostava len robit vsetko pre to aby chcela ona nieco zmenit. Vidis, tu oporu, uznanie a povzbudenie nedostavam dostatocne doma, a uz sa to viackrat stalo ze som ju hladal inde ( psycholog, kamarat, zenske forum). Vacsinou to dopadlo tak ze sa este zhorsil nas vztah s manzelkou lebo na to prisla a ranilo ju to. A teraz sa deje to iste na tomto fore. Takze dufam ze na to nepride alebo ak nahodou ano (uz sa to parkrat stalo), tak ze to bude mat pozitivny efekt na nas vztah, ze si mozno niektore veci uvedomi.

Vlastne som si uvedomil nedavno ze sa bojim jej niektore veci povedat, lebo sa bojim ze ma bude z toho obvinovat a odsudzovat. Ale to sa bojim aj v praci ked si myslim ze z toho budu problemy. Momentalne neviem co mam robit. Nechavam to na nasho Boha, verim ze mne aj manzelke pomoze urobit spravne rozhodnutia aby sme tuto krizu prekonali.
A inak rozvod nie. Aspon nikdy nie v tejto suvislosti. Aj keby co bolo, slubil som vernost na cely zivot. Pred nou aj pred Bohom. Som sice len clovek a nemozem pysne vyhlasit ze sa mi to nikdy nestane ale chcem sa tejto zasady drzat cely zivot. Ano, niekedy aj rozvod je riesenie, keby napr. zacne brat drogy a bolo by nebezpecne pre mna alebo pre deti s nou zit tak ano. Ale to su extremne pripady.
Inak ten manzelsky slub okrem slubu vernosti obsahuje aj ine veci ako napr.: budem ta ctit a milovat po cely svoj zivot. A ked to ona nerobi, to neznamena ze ani ja to nemusim robit.
Nstastie, ja som clovek co ma nadej a na tom viem stavat. Mam nadej ze sa to medzi nami zlepsi. A mam nadej aj v Bohu a toto je myslim najdolezitejsie. Chodenie do kostola je len prostriedok - palivo na to aby som vedel dalej fungovat. Ale samo osebe nic nevyriesi.

No uz som sa riadne rozpisal, sam som necakal ze tolko napisem. Vdaka, Banderas za tvoj pohlad na vec. Budem rad ak mi znova napises.