Forum

Dnes je 13. den. Je to stale narocnejsie, ale verim tomu ze Pan Boh sa postara.
Doma je situacia nahovno. Pohadal som sa zase s manzelkou, deti sa boja ze nas opusti. Ona po hadke odisla a nasli sme ju v starom dome na druhom konci nasho pozemku. Vsetko jej vadi, deti sekiruje ze sa nechcu cez prazdniny ucit, citanie im ide dost zle aj pisanie. Samozrejme na vine som aj ja hlavne kvoli anglictine, ktoru si so starsim synom cele prazdniny neprecvicujem. Vraj budu sprosti ked podju do skoly. Je to na nervy,
+ dalsie veci ako to ze si neodkladame veci po sebe, tanier som si odlozil ale nechal som tam servitku, ktorou som utrel stol, na ktory syn vykvapkal vodu z pokrievky. A taketo malickosti su dovodom na velky hnev. Ale to si nevsimne ze som rano odlozil veci z odkvapkavaca do skriniek, alebo ze som vyniesol kuchynsky odpad, bol som rano v obchode pre pecivo a sunku. To je samozrejme. Vcera som jej povedal ze vyuzije kazdu prilezitost aby ma skritizovala. Potom bola cely vecer ticho. Ja som isiel s detmi pokosit vinohrad a opilit konare, ktore su nahnute k susedovi.
tych dovodov je milion a uz moj pohar pretiekol.
Nedavam to, neviem jej vo vsetkom vyhoviet a neodvadzam taky vykon aky by chcela. Aj vcera mi vycitala ze neni spraveny poriadny poklop na studni, na druhom konci pozemku. Vraj to je nebezpecne a uprednostnujem ine veci pred bezpecnostou mojich deti. Ano, moze sa stat, ale detom bolo vysvetlene aby tam nikdy nesli, a to co je tam teraz, udrzi aj mna, jedine ze by tam deti skakali, aj to pochybujem ze by sa prelomilo. Ale z nicoho nic to na mna vytiahla. Planujem to urobit, uz aj zeleznu platnu som na to kupil ale treba to zasalovat a vybetonovat, a to sam nezvladnem a uz vobec nie takto ked si nemozem zobrat z prace dovolenku.

Potreboval som sa tu trocha vyrozpravat, mozno aj preto, aby som sam seba presvedcil ze robim co mozem, a ze to robim dobre, aj ked mam vycitky ze by sa dalo viac. Najma v praci prokrastinujem a potom som z toho aj vecer rozhodeny. Bohuzial som clovek, ktory potrebuje uznanie od inych ("pochvalu") a tu v mojom manzelstve nedostavam. Stale len vycitky. Ale snazim sa, do krcmy nechodim, bicyklovat sa, behat uz tiez nechodim, ked skoncim v praci, hned idem nieco robit vonku v zahrade, alebo so vcelami, alebo na domcek ktory tu v zahrade dokoncujeme. Mame toho prilis vela a neviem co z toho mam vypustit ale nestiham to cele. A do toho este tato zavislost. Jedine nedele su volnejsie, vtedy vacsinou chodime s detmi na vylety. Deti nam tiez vsade len bordel robia a nedari sa nam naucit ich poriadku. Nejako bude, nevzdavam sa.

Posledny vikend sme mali 10. vyrocie. boli sme na 3 noci v Tatrach a zazili sme 2. medove tyzdne. Bolo to super, krasny zazitok, tury, dobre jedlo, fajnovy hotel a bez deti.
Jedine co mi chybalo, bolo ze sme sa neuzmierili, lepsie povedane, nevratili k minlym zraneniam a neodpustili si. Stale to je len niekde zamietnute pod koberec.
A cestou domov som si zase potvrdil ze situacia sa moze obratit o 180 stupnov v priebehu niekolkych minut az sekund. Podrobnosti nebudem vypisovat. Staci s niecim neshulasit, mat iny nazor, a k tomu moze prispiet aj vyber zlej restauracie.
Zazitok bol pekny, len skoda ze sme sa nikam neposunuli. Ale mozem byt rad, zazrak bol, ze sme tam vobec isli, po tom, aka nalada bola pocas vyberu a priprav.

Je to zazrak ale stale sa drzim v oblasti PMO. Posledne dni to je stale tazsie, ale da sa to zatial zvladnut, uvidime ako dalej, viem ze sa to moze zmenit z minuty na minutu.

Posledne 3 tyzdne relapsujem kazdy den okrem vikendov. Zase sa potrvrdilo, ze pokial nejdem na sv. spoved, neviem sa pohnut v tejto oblasti. Dost ma to ubija, ale uz nie tak ako predtym, praveze uz ani tie vycitky nie su take silne ako kedysi. Neviem ci to je dobre alebo zle.
Som ale velmi nestastny z toho co sa deje u nasich vychodnych susedov, Rusko mobilizuje, vyhraza sa jadrovymi zbranami a ja mam strach ze to prerastie do globalneho konfliktu, aj ku nam. Co ma tiez velmi ubija, je vedomie, ze vela ludi fandi rusku, neznasa ukrajincov a praje si aby Rusko vyhralo vojnu. Z toho znameho prieskumu som bol velmi prekvapeny. tak som sa trosku zacital do "alternativnych" sprav, konkretne Hlavnych Sprav a zostal som ako obareny ked som videl kolko nenavisti sa tam pestuje, a ako dokazu ludia uverit zjavnym nepravdam, dokonca si neuveritelne protirecia aj sami sebe.
Ti ludia si neuvedomuju, kolko utrpenia zazivaju aj bezni ludia, kolko strachu, aj deti. Je to uplne hrozne.
Tato polarizacia moze skoncit velmi nestastne, pripomina mi to obdobie pre nastupom Hitlera v Nemecku.
Boh nas ochranuj

Minuly tyzden to este pokracovalo tak ako dovtedy, ale v piatok som to vdaka sv. spovedi prelomil, uvidime dokedy sa bude darit ale mam nadej a to je dolezite.

Po spovedi som vydrzal asi 5 dni, minuly piatok sa mi znovu podarilo prijat sviatost zmierenia s Panom Bohom, ale som taky slaby ze po 5 dnoch som dopadol rovnako.

Dnes sa zatial drzim.
Drzte sa aj vy.

Po mesiaci sa hlasim opat.
Nic noveho v mojej zavislosti, stale to je tak ze sa drzim iba ak idem na spoved, aj to len tyzden, maximalne dva. Momentalne relapsujem.
Boli sme koncom oktobra na dovolenke v Tatrach, tentoraz aj s detmi. Bolo to super az na jeden den, ktory mi manzelka zase dokazala pokazit az tak ze mi bolo do placu.
Inak to je stale rovnako, niekedy lepsie, niekedy horsie. uz sa mi ani nechce pisat o podrobnostiach, ale v tejto zavislosti uz prestavam mat nadej, ze sa niekam posuniem. Uz fakt neviem ako.
Bojovat vsak neprestanem.

Bojovnik píše:Po mesiaci sa hlasim opat.
Nic noveho v mojej zavislosti, stale to je tak ze sa drzim iba ak idem na spoved, aj to len tyzden, maximalne dva. Momentalne relapsujem.
Boli sme koncom oktobra na dovolenke v Tatrach, tentoraz aj s detmi. Bolo to super az na jeden den, ktory mi manzelka zase dokazala pokazit az tak ze mi bolo do placu.
Inak to je stale rovnako, niekedy lepsie, niekedy horsie. uz sa mi ani nechce pisat o podrobnostiach, ale v tejto zavislosti uz prestavam mat nadej, ze sa niekam posuniem. Uz fakt neviem ako.
Bojovat vsak neprestanem.

Ahoj Bojovníku, to je mi moc líto. Zažívám s přítelkyní podobné chvíle, jakobychom se zrazovali na nejcitlivějších místech. Bolí to hrozně a nevím co s tím, někdy je to opravdu děs. Jdu si traky něco napsat ) Jsem rád, že jsi mapsal.

Od 1. decembra som uz nerelapsoval. Zase mi pomohla sv. spoved. Manzelka ma raz odhalila ze som si to urobil, aj ked ma nevidela, nestihol som zahladit stopy kratko po tom ako sa to stalo. Vyzera ze to chape, ze ked sa s nou nemozem milovat (kvoli zdravotnym problemom), tak to nevydrzim a robim si to sam. Problem je vsak hlbsie. Zavislost na porne je hrozna. O tom nevie.
Dnes je 12. den, moj ciel je vydrzat aspon v decembri. Drzte sa

Ahojte.
Dobra sprava: december som dal bez porna. Iba raz som masturboval.
Zla sprava: s manzelkou sme sa pohadali hned po pol hodine noveho roku. Moj plan je taky ze sa uz neplanujem poddavat a trpiet jej ulety. Proste si idem stat za svojim. Chyby robit mozem a musim si ich uznat ale uz sa jej nebudem bat. A chcem ju dostat do manzelskej poradne. Musime zlepsit komunikaciu a ine veci. Pre nase dobro a pre dobro nasich deti, nie pre pocit ze som zvitazil. Zvitazit mozeme len spolu. Drzte sa!

Obě zprávy vnímám jako dobré. Přeji ti vše nejlepší do nového roku a pokračuj v nastavené linii.