- pon bře 12, 2018 7:57 pm
#3758
Ahojte. Zapasim s rovnakym problemom ako vy aj ked som mozno nepadol do tejto zavislosti tak hlboko ako niektori.
Chcem sa podakovat vsetkym co prispeli k zalozeniu a chodu tejto stranky. Robite super vec.
V skratke:
- kdy jsi se začal koukat na porno: cca v 21
- jak často jsi koukal na porno: par dni za sebou kazde 2-3 tyzdne, zo zaciatku menej
- kolik ti je: 30
- jakej máš cíl - kolik dnů, čeho tim chceš dosáhnout: momentálne som na cca 4 mesiacoch bez PM. Nechcem sa k tomu nikdy vrátit. Čiže najprv 365 dní a potom navždy. Chcem byť slobodný od sexuálnej túžby a nutkania robiť to čo nechcem - PM. Nechcem mať ani túžbu po PMO. A nechcem mať flashbacky.
- jakou formu restartu - hardmode, easy mode, monk mode etc.: S manželkou sa nevyhýbam sex. spolužitiu, inak sa vyhýbam každému obrázku, predstave, myšlienke, klopím oči keď niečo v meste vidím, čo by ma mohlo k tým veciam priviesť. Vyhýbam sa taktiež veciam, ktoré sú na začiatku cesty k PMO a spájajú sa s tým len nepriamo (spravodajské portály, sekcia ženy atď)
- jestli máš už nějaký zkušenosti s odvykánim: moj najväčší úspech predtým bol 5 týždňov.
- jestli máš PIED tak v jaký fázi jsi: myslím že som OK
- tvoje sexuální zkušenosti: Iba s manželkou
Dlha verzia:
Ja som začal s masturbáciou asi v 20. Najprv to začalo len myšlienkami asi v 17tke, vzrušovali ma predstavy že ma niekto spúta a neviem sa pohnúť, že si musim niečo tesné obliect atd... To som ešte nevedel že to je jeden zo žánrov P. Akosi to prichádzalo zvnútra ale vtedy som ešte nemasturboval lebo som to považoval za zlé a nechcel som s tým začat. Väčšina mojich rovesníkov to robila už dávno predtým, ale ja som mal trocha oneskorenú pubertu, celkovo som neskôr dospieval ako ostatní a to nielen fyzicky ale hlavne mentálne.
Potom som si našiel priateľku a s ňou sme začali objavovat aj tieto veci a ona mi prvýkrát spravila orgazmus. Tam to celé začalo, bol to najväčší orgazmus v mojom živote. Keďže som si to sám sebe nikdy predtým nerobil, teraz som prekročil jednu hranicu a nebolo ťažké prekročiť aj druhú, tak som si to "skúšal" urobiť len tak, že či to pôjde. Išlo to. Vtedy som si myslel že mám všetko pod kontrolou, ale postupne som si začal všeličo "zaujímavé" hľadat na internete, začalo to obrázkami žien v e-shopoch na spodné prádlo, potom erotické prádlo, erotické hračky. Skoro vždy to skončilo MO. A od erotických hračiek na google som postupne "náhodou" našiel a potom aj vyhľadával porno obrázky. A ostal som na tom závislý. Ale takmer od začiatku som sa snažil s tým bojovať.
Takto to bolo pár rokov, v 25 som sa oženil, žena o tom probléme nevedela. Po svadbe som mal isté obdobie - asi 2-3 mesiace, keď som nemal túžbu po P. Lenže takmer hneď otehotnela a potom na to vôbec nemala chuť, ani po pôrode ale až po 6-7 mesiacoch. Pritom zase veľmi rýchlo otehotnela. Vtedy som z toho bol nešťastný že sa nemilujeme, aj som písal na jedno fórum kde som sa žien pýtal, čo robiť, ako ju pochopiť, a ako zvýšiť jej chuť. Nakoniec som musel byť len trpezlivý. Ale ona nešťastnou náhodou prišla na to že som na to fórum písal a velmi ju to zranilo, pretože som "zverejnil" veci medzi mnou a nou a napísal som tam veci ktoré sa jej veľmi dotkli. Ona sa totiž cítila materstvom a tehotenstvom veľmi vyčerpaná (čo aj bola) a ja som tam napísal že je doma s mamou a pomáha jej. Medzitým sa nám narodilo 2. dieťa, takže zase náročné obdobie a ja som sa stále trápil s PMO. Robil som si to každé 2-3 týžne, vždy viackrát za sebou. A vyhľadával som vždy extrémnejší a zvrhlejsší materiál. Našťastie som sa nikdy nedal na pozeranie videí, bola to bariéra, ktorú som si povedal že neprekročím, aby som nebol ako "ostatní" hoci som bol na tom oveľa horšie. Ešte musím dodať že pracujem prec z domu a cez týždeň 2-3 noci prespávam v inom meste kde som aj študoval.
Takto to bolo ďalšie 3 roky v podstate bez zmeny, akurát sa nám narodilo 3 bábo, minulé leto. Ale to som si povedal že so sebou už fakt niečo musím urobiť.
Musím Vam povedat svoje svedectvo o Božej pomoci. Myslite si o tom čo chcete ale ja viem čo som prežil a čo mi najviac pomohlo, čo mi Boh dal. Som katolík a sviatostný život, spoločenstvo s Bohom je pre mňa veľmi dôležité. Vdaka tomu som tam kde som a mám nádej na večný život, kde už tieto problémy mať nebudeme. Nasšťastie aj tu na zemi už môžeme spoznať niektoré milosti, ako keby záblesky neba.
Vdaka pravidelnej spovedi začal môj proces uzdravenia. Bolo to asi v máji minulého roka keď som mal spoveď na ktorú nezabudnem, prvý krát som povedal že som na tom závisly a že si neviem pomôcť, že s tým bojujem už dobrých 8 rokov. Kňaz mi povedal aby som vyhľadal psychológa. Niektoré veci človek nedokáže sám poriešiť a potrebuje pomoc druhého. Že to nie je v našich silách ale ak je človek otvorený Božej vôli, tak pomôže. Povedal som si, že na tom nie som tak zle a že ja to nebudem potrebovať, že skúsim ešte raz bojovať zo všetkých síl. Ale dal som Bohu sľub, že keď sa mi to nepodarí, tak pôjdem za psychológom.
No nepodarilo sa. Tak som sa s jednym klinickym psychologom skontaktoval. Dohodli sme si stretnutie a tam som povedal čo som dokázal povedať. Tých sedení bolo nakoniec asi 9 ale už po prvom sedení sme navrhli stratégiu boja proti PMO na základe aj mojich skúseností (už som pisal v Banderasovom denníku):
A tak sa mi podarilo vydržať najprv asi 60 dní, potom asi 14, potom asi 40 a teraz cca 125.
Niekedy koncom novembra manželka prišla na to, že chodím k psychológovi. Našla papier s dátumom a miestom v mojej penaženke. Najprv som zapieral /klamal/ Potom som sa priznal. Zase sa jej to veľmi dotklo, až "odrovnalo" a par týždňov som s ňou nevedel slobodne komunikovať. Brala to ako jej zlyhanie a navyše som na to minul dosť peňazí bez jej vedomia. Ako úder pod pás. Paradoxne, to že sa to medzi nami takto pokazilo (kvôli mne), ma motivovalo k tomu, aby som to teraz nevzdal, ale vytrval, aby aj tieto tažkosti priniesli nejaký úžitok. A spätne to vidím tiež ako "pomoc" preklenúť krízové obdobie v mojej závislosti. Obetoval som to Bohu a On to premenil na dobro. Myslím že stále ju to niekde v hĺbke trápi a ešte sme si to nevedeli slobodne vydiskutovat, neviem koľko toho vie o mojom probléme. Neviem ako by to brala keby sa to celé dozvie. Nechcem jej už viac ubližovať.
Predtým som si myslel že aj moja manželka je zodpovedná za môj problém, lebo sa so mnou nechce milovať hoci by mi tým mohla pomôcť. Už si to nemyslím. Bolo by to len uhasenie túžby ktorá by prišla (a ona aj prišla) aj tak. človek sa musí najprv oslobodiť, aby sa mohol slobodne milovať so svojou ženou, inak bude myslieť len na uhasenie svojej túžby. Aj mňa ešte čaká dlhá cesta.
Nie som ešte úplne slobodný. Niekde v hĺbke mám stále túžbu vyhľadať obrázky môjho bývalého obľúbeného žánru. Mávam flashbacky z P, ale čím ďalej tým menej. Najviac kritické to býva vtedy keď sa mi nedarí v ostatnych oblastiach života - v práci, keď je napätie v rodine alebo v chorobe. Stále sa musím vyhýbať horľavinám, ale cítim stále väčšiu slobodu.
V niektorých momentoch, keď som sa vracal k PMO a nevedel som to nutkanie zvládnuť, myslel som si, že sa to nedá, že to nie je v ľudských silách. Chcem vám všetkým povedať: DÁ SA TO! Len musíte mať dobrú stratégiu. Psychológ je super. A najlepšie keď máte spojenca aj v nebi. Zverte Mu svoj život a On sa postará.
Este čo mi pomohlo - v duchovnej oblasti - "Hnutie čistých sŕdc" a ich modlitba zasvätenia, ktorú sa každý ďeň modlím a sv. Jozef ktorý je patrón mužov a rodiny.
Ešte môj názor ma masturbáciu: podľa mna vedie vždy k sebeckej "porno kulúre". Podľa mňa by sme sa jej mali vzhýbať.
Prepáčte za tapetovanie a ďakujem každému kto si môj príbeh prečítal. Určite by ma potešilo keby som niekomu aspoň trocha týmito slovami pomohol. A Ďakujem za každú reakciu.
Chcem sa podakovat vsetkym co prispeli k zalozeniu a chodu tejto stranky. Robite super vec.
V skratke:
- kdy jsi se začal koukat na porno: cca v 21
- jak často jsi koukal na porno: par dni za sebou kazde 2-3 tyzdne, zo zaciatku menej
- kolik ti je: 30
- jakej máš cíl - kolik dnů, čeho tim chceš dosáhnout: momentálne som na cca 4 mesiacoch bez PM. Nechcem sa k tomu nikdy vrátit. Čiže najprv 365 dní a potom navždy. Chcem byť slobodný od sexuálnej túžby a nutkania robiť to čo nechcem - PM. Nechcem mať ani túžbu po PMO. A nechcem mať flashbacky.
- jakou formu restartu - hardmode, easy mode, monk mode etc.: S manželkou sa nevyhýbam sex. spolužitiu, inak sa vyhýbam každému obrázku, predstave, myšlienke, klopím oči keď niečo v meste vidím, čo by ma mohlo k tým veciam priviesť. Vyhýbam sa taktiež veciam, ktoré sú na začiatku cesty k PMO a spájajú sa s tým len nepriamo (spravodajské portály, sekcia ženy atď)
- jestli máš už nějaký zkušenosti s odvykánim: moj najväčší úspech predtým bol 5 týždňov.
- jestli máš PIED tak v jaký fázi jsi: myslím že som OK
- tvoje sexuální zkušenosti: Iba s manželkou
Dlha verzia:
Ja som začal s masturbáciou asi v 20. Najprv to začalo len myšlienkami asi v 17tke, vzrušovali ma predstavy že ma niekto spúta a neviem sa pohnúť, že si musim niečo tesné obliect atd... To som ešte nevedel že to je jeden zo žánrov P. Akosi to prichádzalo zvnútra ale vtedy som ešte nemasturboval lebo som to považoval za zlé a nechcel som s tým začat. Väčšina mojich rovesníkov to robila už dávno predtým, ale ja som mal trocha oneskorenú pubertu, celkovo som neskôr dospieval ako ostatní a to nielen fyzicky ale hlavne mentálne.
Potom som si našiel priateľku a s ňou sme začali objavovat aj tieto veci a ona mi prvýkrát spravila orgazmus. Tam to celé začalo, bol to najväčší orgazmus v mojom živote. Keďže som si to sám sebe nikdy predtým nerobil, teraz som prekročil jednu hranicu a nebolo ťažké prekročiť aj druhú, tak som si to "skúšal" urobiť len tak, že či to pôjde. Išlo to. Vtedy som si myslel že mám všetko pod kontrolou, ale postupne som si začal všeličo "zaujímavé" hľadat na internete, začalo to obrázkami žien v e-shopoch na spodné prádlo, potom erotické prádlo, erotické hračky. Skoro vždy to skončilo MO. A od erotických hračiek na google som postupne "náhodou" našiel a potom aj vyhľadával porno obrázky. A ostal som na tom závislý. Ale takmer od začiatku som sa snažil s tým bojovať.
Takto to bolo pár rokov, v 25 som sa oženil, žena o tom probléme nevedela. Po svadbe som mal isté obdobie - asi 2-3 mesiace, keď som nemal túžbu po P. Lenže takmer hneď otehotnela a potom na to vôbec nemala chuť, ani po pôrode ale až po 6-7 mesiacoch. Pritom zase veľmi rýchlo otehotnela. Vtedy som z toho bol nešťastný že sa nemilujeme, aj som písal na jedno fórum kde som sa žien pýtal, čo robiť, ako ju pochopiť, a ako zvýšiť jej chuť. Nakoniec som musel byť len trpezlivý. Ale ona nešťastnou náhodou prišla na to že som na to fórum písal a velmi ju to zranilo, pretože som "zverejnil" veci medzi mnou a nou a napísal som tam veci ktoré sa jej veľmi dotkli. Ona sa totiž cítila materstvom a tehotenstvom veľmi vyčerpaná (čo aj bola) a ja som tam napísal že je doma s mamou a pomáha jej. Medzitým sa nám narodilo 2. dieťa, takže zase náročné obdobie a ja som sa stále trápil s PMO. Robil som si to každé 2-3 týžne, vždy viackrát za sebou. A vyhľadával som vždy extrémnejší a zvrhlejsší materiál. Našťastie som sa nikdy nedal na pozeranie videí, bola to bariéra, ktorú som si povedal že neprekročím, aby som nebol ako "ostatní" hoci som bol na tom oveľa horšie. Ešte musím dodať že pracujem prec z domu a cez týždeň 2-3 noci prespávam v inom meste kde som aj študoval.
Takto to bolo ďalšie 3 roky v podstate bez zmeny, akurát sa nám narodilo 3 bábo, minulé leto. Ale to som si povedal že so sebou už fakt niečo musím urobiť.
Musím Vam povedat svoje svedectvo o Božej pomoci. Myslite si o tom čo chcete ale ja viem čo som prežil a čo mi najviac pomohlo, čo mi Boh dal. Som katolík a sviatostný život, spoločenstvo s Bohom je pre mňa veľmi dôležité. Vdaka tomu som tam kde som a mám nádej na večný život, kde už tieto problémy mať nebudeme. Nasšťastie aj tu na zemi už môžeme spoznať niektoré milosti, ako keby záblesky neba.
Vdaka pravidelnej spovedi začal môj proces uzdravenia. Bolo to asi v máji minulého roka keď som mal spoveď na ktorú nezabudnem, prvý krát som povedal že som na tom závisly a že si neviem pomôcť, že s tým bojujem už dobrých 8 rokov. Kňaz mi povedal aby som vyhľadal psychológa. Niektoré veci človek nedokáže sám poriešiť a potrebuje pomoc druhého. Že to nie je v našich silách ale ak je človek otvorený Božej vôli, tak pomôže. Povedal som si, že na tom nie som tak zle a že ja to nebudem potrebovať, že skúsim ešte raz bojovať zo všetkých síl. Ale dal som Bohu sľub, že keď sa mi to nepodarí, tak pôjdem za psychológom.
No nepodarilo sa. Tak som sa s jednym klinickym psychologom skontaktoval. Dohodli sme si stretnutie a tam som povedal čo som dokázal povedať. Tých sedení bolo nakoniec asi 9 ale už po prvom sedení sme navrhli stratégiu boja proti PMO na základe aj mojich skúseností (už som pisal v Banderasovom denníku):
- 1. hlboký duchovný a sviatostný zivot. Nájsť si stáleho spovedníka. Môj psychológ čítal štúdiu kde robili prieskum na ľuďoch čo sa vyliečili z rôznych závislostí a pýtali sa ich, čo im najviac pomohlo. Na ich prekvapenie to bol práve "duchovný život" čo im najviac pomohol. Ja som túto štatistiku len potvrdil.
- 2. športová aktivita - u mňa bicyklovanie, mal som za úlohu bicyklovať čo najčastejšie, nevynechať ani jeden deň, pokiaľ je na to možnosť
- 3. vyhýbanie sa akýmkoľvek "horľavinám", zablokoval som si stránky, ktoré su na začiatku cesty k PMO - u mňa spravodajské portály, ktoré obsahujú sekciu ženy pripadne jemnú (tolerovanú) erotiku
- 4. mať myšlienky pod kontrolou a nerozvíjať sexuálne predstavy a fantázie (pravidlo 5 sekúnd).
- 5. nastaviť sa na slobodu. PMO nie je vec, ktorá má ovládať náš život a ani boj proti nemu. Nezameriavať sa na 100%
na boj proti "ružovému slonovi" lebo inak na toho "ružového slona" budeme vždy myslieť. Treba žiť slobodne.
- 6. Zistiť skutočnú príčinu závislosti: toto sa nám zatiaľ nepodarilo, ale viac zdrojov tvrdí, že problém leží väčšinou niekde inde, ale každý na to musí prísť sám. Myslím že tu bol niekde článok o myšiach, myšom parku a drogách. Myši v myšom parku nemali túžbu po droge.
- 7. Pokora (toto som si pridal sám z vlastných skúseností.) Neveriť hneď tomu že "už to mám pod kontrolou". Uznať že som slabý a že som odkázaný na Božiu pomoc. Vďaka Bohu, darí sa mi.
A tak sa mi podarilo vydržať najprv asi 60 dní, potom asi 14, potom asi 40 a teraz cca 125.
Niekedy koncom novembra manželka prišla na to, že chodím k psychológovi. Našla papier s dátumom a miestom v mojej penaženke. Najprv som zapieral /klamal/ Potom som sa priznal. Zase sa jej to veľmi dotklo, až "odrovnalo" a par týždňov som s ňou nevedel slobodne komunikovať. Brala to ako jej zlyhanie a navyše som na to minul dosť peňazí bez jej vedomia. Ako úder pod pás. Paradoxne, to že sa to medzi nami takto pokazilo (kvôli mne), ma motivovalo k tomu, aby som to teraz nevzdal, ale vytrval, aby aj tieto tažkosti priniesli nejaký úžitok. A spätne to vidím tiež ako "pomoc" preklenúť krízové obdobie v mojej závislosti. Obetoval som to Bohu a On to premenil na dobro. Myslím že stále ju to niekde v hĺbke trápi a ešte sme si to nevedeli slobodne vydiskutovat, neviem koľko toho vie o mojom probléme. Neviem ako by to brala keby sa to celé dozvie. Nechcem jej už viac ubližovať.
Predtým som si myslel že aj moja manželka je zodpovedná za môj problém, lebo sa so mnou nechce milovať hoci by mi tým mohla pomôcť. Už si to nemyslím. Bolo by to len uhasenie túžby ktorá by prišla (a ona aj prišla) aj tak. človek sa musí najprv oslobodiť, aby sa mohol slobodne milovať so svojou ženou, inak bude myslieť len na uhasenie svojej túžby. Aj mňa ešte čaká dlhá cesta.
Nie som ešte úplne slobodný. Niekde v hĺbke mám stále túžbu vyhľadať obrázky môjho bývalého obľúbeného žánru. Mávam flashbacky z P, ale čím ďalej tým menej. Najviac kritické to býva vtedy keď sa mi nedarí v ostatnych oblastiach života - v práci, keď je napätie v rodine alebo v chorobe. Stále sa musím vyhýbať horľavinám, ale cítim stále väčšiu slobodu.
V niektorých momentoch, keď som sa vracal k PMO a nevedel som to nutkanie zvládnuť, myslel som si, že sa to nedá, že to nie je v ľudských silách. Chcem vám všetkým povedať: DÁ SA TO! Len musíte mať dobrú stratégiu. Psychológ je super. A najlepšie keď máte spojenca aj v nebi. Zverte Mu svoj život a On sa postará.
Este čo mi pomohlo - v duchovnej oblasti - "Hnutie čistých sŕdc" a ich modlitba zasvätenia, ktorú sa každý ďeň modlím a sv. Jozef ktorý je patrón mužov a rodiny.
Ešte môj názor ma masturbáciu: podľa mna vedie vždy k sebeckej "porno kulúre". Podľa mňa by sme sa jej mali vzhýbať.
Prepáčte za tapetovanie a ďakujem každému kto si môj príbeh prečítal. Určite by ma potešilo keby som niekomu aspoň trocha týmito slovami pomohol. A Ďakujem za každú reakciu.
Naposledy upravil Bojovnik dne pon lis 09, 2020 7:56 am, celkově upraveno 2
"Mozes prehrat, ale nesmies sa vzdat! Hore hlavu! Nevzdavaj sa! Si bojovnik!" Marian Kuffa
,
... proti pravidlům je, kdybys tu dělal nějakou reklamu, ale určitě je v pohodě, když z vlastní zkušenosti doporučíš třeba nějakou knížku nebo tak něco 