- pát črc 23, 2021 7:41 am
#11105
Cau Bandi,
Vdaka za nove video.
Minule som rozmyslal nad celym tymto nasim bojom a problemami. Prisiel som na to ze tato vec by mohla mat zaklad aj nie uplne prirodzeny ale nadprirodzeny. Myslim tym vplyv zleho a nemyslim tym jav ale bytost. Schvalne ho nepisem s velkym z.
Spomenul som si ze raz som tu o tom uz pisal, tak som sa nechcel opakovat, nasiel som si ten prispevok.
tu je http://forum.zivotnapornu.cz/viewtopic.php?p=3925#p3925
Dam to radsej rovno sem:
Dalsia vec, ktoru som u seba zistil je, ze mozeme sa snazit akokolvek, ono to nestaci. Je to silnejsie ako my a pomozu tu len 2 veci:
1. Pokora: prijat fakt, ze to nemam pod kontrolou a len vdaka Bohu viem nad tym vitazit. Lebo Jezis je vitaz, nad hriechom aj nad smrtou.
2. Duchovny zivot v odovzdanosti Bozej voli
Obidve veci tazko prijatelne pre racionalne uvazujuceho chlapa. Avsak skusensti tomu nasvedcuju.
Toto samozrejme neznamena ze sa nemame snazit. Tie ostatne rady co robit a nerobit su len "nutnou podmienkou".
A nakoniec, tato nasa cesta, hoci je tazka a trnista, moze byt sucastou niecoho velkeho, o com teraz mozno nemame ani ponatia, Bozie cesty su nevyspytatelne. Pozri Pete-a - chlapec z rozvratenej rodiny, s tazkym detstvom, dlhorocnou zavislostou a stroskotanym vztahom a predsa kolko dobreho urobil a stale robi pre nas co s tym stale bojujeme. A to prave vdaka tomu ze si tym tiez presiel. A bola to dlha cesta.
Tvoj pribeh je tiez vynimocny tym cim si si presiel a ako hlboko si v tom blate. Prianie ti moc nepomoze ale prajem ti aby si sa vedel dostat na novy level. A budem sa za to aj modlit. Tak pozor na ceste hore trnim aby si nespadol do namaslenej smykaly.
Drz sa!
Vdaka za nove video.
Minule som rozmyslal nad celym tymto nasim bojom a problemami. Prisiel som na to ze tato vec by mohla mat zaklad aj nie uplne prirodzeny ale nadprirodzeny. Myslim tym vplyv zleho a nemyslim tym jav ale bytost. Schvalne ho nepisem s velkym z.
Spomenul som si ze raz som tu o tom uz pisal, tak som sa nechcel opakovat, nasiel som si ten prispevok.
tu je http://forum.zivotnapornu.cz/viewtopic.php?p=3925#p3925
Dam to radsej rovno sem:
ja osobne si nemyslim ze to niekedy odide uplne, mozno tak po par rokoch, mozno po rovnakej dobe ako sme sa oddavali PMO a u mna to bolo cca 9 rokov. Ale skor si myslim, ze my sme uz taki abstinujuci "alkoholici" ktorym sa zavislost na P moze vratit po prvom ochutnani drogy a to aj po dlhom case. Dovolim si citovat banderasa:
Když někdy náhodou (aniž bys to sám vyhledal) shlédneš něco pornografického (nemyslím erotického), tak ti to bude připadat buď absolutně směšné a nebo absolutně odporné. Rozhodně ne však sexuálně vzrušující. Tak pak teprve budeš vyléčen. Tvůj mozek bude naprosto transformován do původního stavu s původními reakcemi.
Na tuto uroven som sa zatial nedostal. Neostava nic ine, ako uplne abstinovat a dufat ze sa mozog uplne transformuje. Teraz to je o nieco lahsie ako na zaciatku, ale po takej dlhej dobe musime byt ostrazitejsi, lebo uz si nedavame taky pozor ako na zaciatku (aspon ja) a v tom to je zaludne.
Porno je diabolske. Diabol nas chce zotrocit a porno je na to skvely nastroj. A bude ta pokusat a hladat cesticky a presviedcat ta ze sa mozes pozriet, ze si mozes predstavit, ved iba raz atd. Jeho cielom vsak nie je aby sme citili rozkos, ale aby sme boli nestastni a zotroceni. A toto sa stavalo (a myslim ze nielen mne) ze po porne som sa citil prazdny, nestastny, zhnuseny zo seba, upadal to negativnych myslienok a postojov o sebe. Nehovoriac o vplyve na celkove fungovanie v praci, spolocnosti (brainfog). A teraz to na mna skusa ako znova.
Velmi dobra kniha o tom ako diabol rozmysla a co chce dosiahnut je od C.S Lewis: Rady skuseneho diabla. Na ulozto je to ako audiokniha. Je to vtipne a velmi poucne.
A ked uz spominam toho diabla, deju sa aj posadnutia a exorcisti hovoria, ze cim dlhsie je clovek posadnuty, tym tazsie je toho demona vyhnat, niekedy to trva aj 10 rokov. Myslim si ze aj porno sa u nas podobne zahniezdilo a preto bude trvat dlhsiu dobu kym ho uplne vykorenime.
Dalsia vec, ktoru som u seba zistil je, ze mozeme sa snazit akokolvek, ono to nestaci. Je to silnejsie ako my a pomozu tu len 2 veci:
1. Pokora: prijat fakt, ze to nemam pod kontrolou a len vdaka Bohu viem nad tym vitazit. Lebo Jezis je vitaz, nad hriechom aj nad smrtou.
2. Duchovny zivot v odovzdanosti Bozej voli
Obidve veci tazko prijatelne pre racionalne uvazujuceho chlapa. Avsak skusensti tomu nasvedcuju.
Toto samozrejme neznamena ze sa nemame snazit. Tie ostatne rady co robit a nerobit su len "nutnou podmienkou".
A nakoniec, tato nasa cesta, hoci je tazka a trnista, moze byt sucastou niecoho velkeho, o com teraz mozno nemame ani ponatia, Bozie cesty su nevyspytatelne. Pozri Pete-a - chlapec z rozvratenej rodiny, s tazkym detstvom, dlhorocnou zavislostou a stroskotanym vztahom a predsa kolko dobreho urobil a stale robi pre nas co s tym stale bojujeme. A to prave vdaka tomu ze si tym tiez presiel. A bola to dlha cesta.
Tvoj pribeh je tiez vynimocny tym cim si si presiel a ako hlboko si v tom blate. Prianie ti moc nepomoze ale prajem ti aby si sa vedel dostat na novy level. A budem sa za to aj modlit. Tak pozor na ceste hore trnim aby si nespadol do namaslenej smykaly.
Drz sa!